Prečo Steve Jobs nedal svojim deťom iPad (a prečo by ste ani vy nemali…)

dec 11, 2014 | Rodina

V prípade, že spadáte, rovnako ako ja, do generácie “Y” ( nar. v rokoch 1976 – 2000, pozn. red.), je veľmi pravdepodobné, že už ste sa zamysleli, ako by ste asi vychovávali svoje deti v tejto dobe (ak už deti nemáte). Ak sa zamyslíme nad dnešnou technológiou, tak veľa sa už zmenilo od doby nášho detstva v 90tych rokoch. A tu je moja otázka: Predstavili by ste technický zázrak “heroín dnešnej doby”, akým iPod a iPad je, vaším deťom?

Steve Jobs by to neurobil. A má na to pádne dôvody.

V jednom nedeľnom vydaní New York Times reportér Nick Bilton povedal, že raz pri rozhovore so Steve Jobsom sa ho na to opýtal. “Vaše deti asi milujú iPad, že?”

Lenže Steve Jobs na to odpovedal: „Nepoužívajú ho. S manželkou značne obmedzujeme technológie, ktoré majú naše deti doma k dispozícii.“ 

Obzvlášť v Silicon Valley, mekke najväčších korporácií sústrediacich sa na vývoj najnovších technológií, prevláda trend chrániť deti pred technológiami. Títo technologickí nadšenci a inžinieri naopak posielajú svoje deti do škôl bez techológií, ako je napríklad Waldorfská škola v Los Altos. V týchto školách by ste počítače hľadali márne. Tam sa sústredia vyslovene iba na “učenie sa rukami”.

Výrok Chris Andersona, CEO firmy 3D Robotics, otca piatich detí, bol v novinách The Times obzvlášť hrubo zvýraznený. Objasnil, čo podporí tých, ktorí pracujú s technológiami, aby ich udržali od svojich detí čo najďalej.

“Moje deti obviňujú mňa a moju ženu, že sme fašisti a prehnane sa obávame technológií a tiež vravia, že žiaden ich kamarát nemá doma podobné pravidlá… Ale to je len preto, že my poznáme nebezpečenstvo, aké predstavujú technológie, a poznáme ho z prvej ruky. Vidím to na sebe a nechcem vidieť, ako sa to deje mojim deťom.”

Kedy ste si zadovážili svoj prvý smartfón? Po dvatsiatych či tridsiatych narodeninách? A teraz si porovnajme našu súčasnú závislosť na tomto výdobytku techniky s tým, čo by to mohlo spraviť s našimi deťmi, keby sa im to dostalo do rúk oveľa skôr. Možno si uvedomíme, že by sme ich predurčili na neúplné, možno až hendikepované životy postrádajúce predstavivosť, kreativitu a zázrak, keby sme im predstavili túto technológiu v detskom veku. My sme tá posledná generácia, ktorá sa hrala prevažne vonku, a dôvodom je presne to, že sme nemali k dispozícii smartfóny a laptopy. Učili sme sa pohybmi, praktickou interakciou a nasávali sme informácie cez knihy a spoločenským kontaktom s inými ľuďmi, na rozdiel od ťukania do Google vyhľadávača.

Učenie sa rôznymi spôsobmi nám pomohlo stať sa všestrannými individualitami. Takže ako sa rozhodneme? Mali by sme  sa obávať, že okradneme naše deti o schopnosť rýchlo četovať s kamarátmi a hrať rôzne hry online? Alebo by sme sa mali viac obávať toho, že ich okradneme o zdravší, menej závislý vývoj ak im podáme smartfón? Myslím, že Steve Jobs to odhadol so svojimi deťmi správne.

Skúsme sa zamyslieť, ako budeme vychovávať naše deti. Možno uvážime, že im nedáme do rúk náš posledný model netbooku, aby si mohli v kresliacom programe robiť guličky a čiarky. Hrajme sa s deťmi čo najviac vonku, obklopme ich prírodou, vezmime ich na prechádzku či do hôr na turistiku. Možno vás budú nenávidieť (v danú chvíľu), ale celkom určite vám poďakujú neskôr. Pretože – a to som ochotná sa s vami staviť – to je presne to, čo väčšina z nás cíti teraz, keď sme dospelí.

Ako plánujete vychovávať deti v súvislosti s technickými vymoženosťami dnešnej doby? Prípadne sa s nami podeľte o zážitky z Vášho detstva, ktoré by v dnešných časoch mohli vyznieť možno aj ako rarita a pritom „vtedy“ to bolo bežné…

Zdroj: http://nextshark.com/why-steve-jobs-didnt-let-his-kids-use-ipads-and-why-you-shouldnt-either/

Príchod súrodenca – inak:)

dec 11, 2014 | Rodina

Tak a je doma. Ten menší. Celé tehotenstvo si uvažovala, ako to asi potom bude. Cítiš sa všelijako, starší “vyrástol” za tých pár dní v pôrodnici nesmierne, veľmi ti chýbal, to menšie je ti možno trochu cudzie.

Napriek všetkým predstavám je všetko aj tak inak. Isté veci si človek prosto dopredu vyjaviť nevie a toto je jedna z nich.

Pretože sú dvaja, pretože už nikdy nič nebude ako predtým, pretože ruky máš len jedni, času toľko isto a všetkého dvojnásobok. Tak vitaj vo svete viacdetných:) Ak si doteraz žila ako-tak sporiadane, teraz si vďačná za každú sekundu kľudu, za každý deň, keď sa ešte dá ísť von, za každú každučkú pomocnú ruku, za každé milé a povzbudivé slovo.

Začínaš rozumieť. Aj tým mamám, ktoré si doteraz stretávala a ich náladám. Aj tým, ktoré si v duchu odsudzovala, že teda toto ty určite nie a takto už vôbec, už  rozumieš tomu, že robia kompromisy. A ten chlapček, ktorý bol pre teba pred rokom úplná nočná mora a jeho mama, ktorá ho nezvládala je ti dnes taká blízka. Pretože to vidíš. Vidíš ten dennodenný boj, vidíš seba prehrávať a víťaziť a tvoje dieťa tiež.

Začínaš obdivovať. Tvoju mamu, babku, ach, veď nás bolo toľko, ako to stíhala? Tá tvoja kamoška, čo má doma tri, ako to, že keď jej zavolám, stále povzbudí? A tá, ktorá má päť, tá to ako zvládla? Prídeš na to. Daj si čas.

Začínaš viac stíhať. To čo som doteraz robila?, pýtaš sa. Zrazu si oveľa zorganizovanejšia, viac stíhaš, dve deti obriadiš skôr ako to jedno predtým, stíhaš ísť nakúpiť, deti vybehať a ešte aj cestou čosi vybaviť. Prekonávaš všetky svoje predstavy o sebe.

Začínaš vnímať, že nie všetko je v tvojich rukách. Knihy o výchove sú vec výborná, ale ak máš taký spánkový deficit, že skutočne ledva stojíš na nohách, tak tá teória ostáva len teóriou. Hádžeš svoje doterajšie predstavy do koša a začínaš odznova. Pravdivejšie, pokornejšie.

Začínaš si veriť ako matka. To dojčenie si zvládla ani nevieš ako. Mladšie priberá a prospieva len tak mimochodom. Staršie s tými plienkami skončilo jednoduchšie, ako si si myslela a ako už krásne rozpráva, zisťuješ.

A cez to všetko získavaš. Nesmierne veľa. Už nikdy nebudeš ako predtým, pretože si oveľa ďalej, ako si si kedy myslela.

Ďalšie dieťa ťa nesmierne posunulo.