Príbeh pani Patrície

 

 

Volám sa Alexandra a som Lektorkou CrMS, edukačného programu Fertility Care System and NaProTechnology v Záhrebe. Počas môjho krátkeho pôsobenia ako Lektorky CrMS sa stretávam s mladými ľuďmi, slobodnými dievčatami, ktoré systém využívajú na monitorovanie svojho gynekologického zdravia,  snúbencami, manželskými pármi, najčastejšie však s pármi, ktoré sa niekoľko rokov trápia problémami s plodnosťou a neschopnosťou počať, či donosiť dieťatko… Osobné stretnutia s nimi sú vždy veľmi silné…

Taký je aj príbeh mladej ženy, pani Patrície a ja by som sa rada s vami oň podelila.Stretnutie s pani Patríciou a úvodnú prezentáciu CrMS sme plánovali o niečo dlhšie, lebo pani Patrícia je pracovne vyťažená mladá žena a jej pracovný čas sa končí popoludní o 16.30. Keď sme sa stretli, videla som pred sebou veľmi peknú, štíhlu asi 35 ročnú mladú ženu. Bola však veľmi, veľmi smutná…

Mojim zvykom je, skôr, ako začnem prezentovať CrMS systém, najprv sa prihovoriť a navodiť príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Privítala som teda pani Patríciu a opýtala sa, ako sa dozvedela o našom systéme. Pani Patrícia sa ťažko nadýchla a začala rozprávať:

S manželom sme spolu 8 rokov. Od samého začiatku sme boli veľmi otvorení novému životu a tešili sa na dieťatko, ktoré príde. Moje prvé tehotenstvo sa skončilo asi po 6 týždňoch, teda veľmi skoro potratom. Moja pani doktorka gynekologička ma upokojila a povedala mi, že nemám byť smutná, že sa to stáva a o pol roka sa môžeme pokúsiť o bábätko opäť. Tak sa aj stalo, lenže druhé bábätko akosi neprichádzalo. A keď po roku a pol prišlo, opäť sa moje tehotenstvo skončilo veľmi skoro – potratom. Po tomto druhom potrate nasledovala séria všetkých možných a dostupných vyšetrení, či sme s manželom zdraví. Obaja sme si uvedomovali, že jedným z faktorov je náš vek, mali sme po tridsiatke. Manželove výsledky sa ukázali ako veľmi dobré, mne zistili zníženú činnosť štítnej žľazy a tvorbu krvných zrazenín, ktoré boli pravdepodobnou príčinou, že sa maje tehotenstvá skončili potratom. Boli mi odporučené veľmi dobré pani doktorky endokrinologička hematologička, ktoré mi nastavili liečbu. Bola som pokojná, že sa zistila príčina a s manželom sme sa opäť začali tešiť na dieťatko a veriť, že sa nám podarí počať skoro. Lenže…čas plynul a dieťatko neprichádzalo…

Pani doktorka gynekologička povedala, že tomu nerozumie, už nám nevie pomôcť a tak nás odoslala do Centra asistovanej reprodukcie v Bratislave. Sme veriaci manželia, lenže túžba po vlastnom potomkovi bola silnejšia, tak sme sa vybrali na cestu z jedného konca Slovenska na druhý.

V centre asistovanej reprodukcie sme sa opäť podrobili s manželom vyšetreniam s tým, že lekár nám oznámil, že jediná cesta k bábätku pre nás je IVF. Súhlasili sme, podstúpila som stimuláciu vaječníkov, uvedomovala som si, že som „napchatá“ hormónmi… Pod ich vplyvom som trpela zmenami nálad, často som plakala… Pokusy o IVF boli v krátkom čase dva, lenže oba boli neúspešné. A navyše, aby toho nebolo málo, asi pred mesiacom mi lekárka pri pravidelnej ročnej preventívnej prehliadke povedala, že mám totálne vyčerpané vajíčka v oboch vaječníkoch a šanca, že budem mať vlastné dieťatko je nulová… mám tridsať osem rokov a už naozaj neviem, čo robiť. Tak som prišla za vami, lebo k vám chodí aj moja kamarátka…

Keď pani Patrícia dohovorila bola veľmi smutná, pochopiteľne. Povedala som jej, že jej ďakujem za dôveru, teraz jej predstavím CrMS a spolu urobíme všetko preto, aby sme sa dopracovali k vytúženému cieľu – teda dieťatku. Po skončení prezentácie som sa pani Patrície spýtala, či sa si chce naplánovať prvé individuálne stretnutie. Súhlasila, s tým, že sa teda uvidíme o dva týždne. Na pani Patríciu som myslela každý deň najmä vo večernej modlitbe a tiež som bola aj na púti v Mejugorie, kde som sa modlila za všetky páry, ktoré poznám, aby im Boh požehnal dieťa po ktorom tak veľmi túžia. Dali by za neho čokoľvek a niekedy aj urobia veci o ktorých vedia, že nie sú pre nich dobré… Ešte lepšie však o tomto všetkom vie náš Boh, lebo On vidí do srdca každého z nás

…Dva týždne uplynuli ani neviem ako a v daný deň mi Patrícia zavolala, že na naše 1. FU  prísť nemôže lebo čaká dieťatko a je v nemocnici, lebo má problém s krvácaním. Patríciu som poprosila, nech si krvácania určite značí do tabuľky a príde na stretnutie, keď to bude vyhovovať jej. J Bolo ráno a bola to tá najkrajšia správa v ten deň. Priznám sa, že keď som dohovorila s Patríciou rozplakala som sa a bola som nesmierne šťastná. opäť som si uvedomila, že Bohu nie je naozaj nemožné nič… aj napriek tomu, že sa zdá, že zlyhalo všetko…

S pani Patríciou som sa od našej IS stretla dva krát. Svedomito si značí tabuľku a občas krvácanie, ktoré sa vyskytne, trápia ju nevoľnosti, ale ona i jej manžel sú veľmi šťastní. Chodí na všetky kontroly k endokrinologičke a hematologičke,  je v starostlivej opatere NaProlekára.

Bábätko sa narodí koncom februára, to znamená, že keď prišla ku mne prvý krát bola už tehotná, len o tom nevedela… Sama hovorí – toto moje tehotenstvo je veľký zázrak…

Aj ja si to uvedomujem a som nesmierne šťastná, že ako školiteľ s málo skúsenosťami môžem poznať Patríciu, jej príbeh a podeliť sa oň aj s vami.

 

 

S láskou,

Alexandra